Choď na obsah Choď na menu
 


 
Juliánsky kalendár
 
Bol vypracovaný na pokyn Juliusa Ceasara v roku 46 pred n. l. Návrh pripravil grécky astronóm, filozof a učiteľ Kleopatry – Sosigenes. Za základ si zobral egyptský, solárny kalendár, ktorý mal 365,25 dní. Urobil niektoré úpravy a nový kalendár mal 12 mesiacov s počtom 30 a 31 dní. Názvy mesiacov boli odvodené od uctievaných bohov alebo významných panovníkov, niektoré boli označené iba číslom. Napríklad, v 2. storočí n. l. dal rímsky cisár Marcus Aurélius pomenovať mesiac Quintilis na počesť cisára Ceasara na Julius. Mesiac Sextilis premenovali po smrti cisára Augustusa na Augustus. A aby sa cisár necítil dotknutý, že má iba 30 dní, pridali na august ešte jeden deň.
Kalendár mal 365 dní a Nový rok sa začínal 1. januárom tak, ako to používame dnes. Rimania nepoznali týždne, mesiac delili na tri obdobia – Idus, Nonae a Kalendae.
V 6. storočí sa na návrh rímskeho opáta Dionysiusa Exiguusa zobral za základ letopočtu rok narodenia Krista.   
Juliánsky kalendár sa udržal niekoľko storočí, i keď pri ďalšej reforme kalendárov sa od pôvodného roku odlišoval až o 10 dní. Podarilo sa ho presadiť po celom katolíckom svete. Najrýchlejšie sa udomácnil vo Francúzsku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku – v roku 1582, vo Švajčiarsku v roku 1583, v Čechách a na Morave 1584, v Poľsku a Holandsku v roku 1586 a v Uhorsku v roku 1587.
 
Rímsky kalendár
 
Podľa legendy prvý rímsky kalendár pochádzal z čias založenia Ríma (Ab Urbe Condita), od roku 753 pred Kr., ale zdá sa, že kalendár mal ešte starší pôvod pochádzajúci od severotalianskych kmeňov. Rímsky kalendár sa mnohokrát menil. Kráľ Numus Pompilius presadil kalendár, v ktorom sa Nový rok začínal jarou a k prvému starorímskemu kalendáru, ktorý mal 304 dní (10 mesiacov), pridali ďalšie dva mesiace, čím sa počet dní zvýšil na 355. Bol to lunárny kalendár. Mesiac Januarius bol zasvätený bohovi plynutia času, ktorý mal dve tváre, jednou sa pozeral do minulosti a druhou do budúcnosti. Februarius bol zasvätený zosnulým a očiste ducha. Tieto mesiace v starom rímskom kalendári uzatvárali rok a na začiatok roka sa dostali až za vlády cisára Caesara. 
Nepravidelnosť kalendára sa riešila občasným vkladaním trinásteho, priestupného mesiaca. Zneužívalo sa to najmä v politike, predĺžením roka sa predlžovalo obdobie vládnutia.    
 
Egyptský kalendár
 
Egyptský kalendár patrí k jedným z najstarších kalendárov, ktoré sú známe. Používal sa na brehoch Níla, kde bolo najdôležitejšou udalosťou rozvodnenie rieky. Využíval sa na určenie presného dátumu záplav. Egypťania rozlišovali iba tri ročné obdobia a rok sa delil na tri časti po štyroch mesiacoch - záplavy na Níle, obdobie sejby a obdobie žatvy.
Pôvodný egyptský kalendár bol mesačný, ale neskôr prešli na slnečný kalendár. Rok mal 365 dní, 12 mesiacov po 30 dní, zvyšných päť dní boli sviatky. Hoci dĺžka roka bola kratšia a kalendár sa každé štyri roky oneskoroval o jeden deň, reforma priestupného roka sa neujala a pôvodný kalendár vydržal po celú históriu Egypta.  
 
Grécky a židovský kalendár
 
Grécky kalendár je lunisolárny, je spojením mesačného a slnečného kalendára. Niektoré roky sú priestupné. Židovský kalendár je podobný gréckemu a v obidvoch sa deň začína západom slnka.
Roky v gréckom kalendári sa počítajú od založenia olympiády, prvé olympijské hry sa konali v roku 776 pred Kr. Židovský kalendár začal počítať roky od stvorenia sveta.
 
Mohamedánsky kalendár
 
Pre Arabov je typický lunárny kalendár, ktorý sa začína od roku 622 pred n. l. Je to rok Hidžra, v ktorom Mohamed ušiel z Mekky do Mediny. Mesačný kalendár má 12 mesiacov po 30 a 29 dňoch. Za 30 rokov je 11 rokov priestupných, v priestupnom roku má posledný mesiac namiesto dvadsaťdeväť až 30 dní. Sedem dní tvorí týždeň a deň začína západom slnka.
 
Kalendár mali už aj v Babylónskej ríši, dokonca používali týždeň zložený zo 7 dní. Vlastný kalendár mali v Číne. V ríši Mayov používali veľmi presný a zložitý kalendár, výpočet bol takmer zhodný s dĺžkou roka. Dokonca používali dva kalendáre, jeden pre zvláštne rituály a druhý pre praktické účely. Svoj kalendár mali aj Kelti, začiatok roka v ňom mali posunutý na november, kedy ubúdalo svetlo a bol čas vhodný na rituály a veštby.